1. Úvod

Dokonalá a precízna príprava podkladu je základom dobre fungujúcej podlahovej konštrukcie. Aj keď konečný užívateľ viac ocení vlastnosti a dojem z vrchnej podlahovej krytiny, to podstatné sa skrýva pod ňou.

Základná definícia podlahy pre účely normy ČSN 74 45 05 - PODLAHY, ktorá stanovuje požiadavky pre navrhovanie, kladenie a skúšanie podláh v stavebných objektoch, vrátane terás, balkónov a lodžií je:
Podlaha - zostava podlahových vrstiev, uložených na nosnom podklade (napr. strope, špeciálnej konštrukcii, upravenej ploche zeminy, na násype) a zabudovaných podlahových prvkov, dilatačných a pracovných špár, ktoré zaisťujú požadované funkčné vlastnosti podláh.

2. Typy podkladov

Cementový poter - základné komponenty: štrk/piesok podľa normovej krivky (pomer frakcií závisí od požiadaviek na pevnosť betónu) a cement, prevažne portlandský. Do strojných poterov sa pridávajú rôzne prísady na zlepšenie ich spracovania.

Cementový poter sa vytrvrdzuje hydraulicky, t.j. pomocou vody ako väznej sily. V etape vytvrdzovania musí byť poter chránený pred nerovnomerným a rýchlym vysychanám, aby sa predčasne nevyparila voda, potrebná k úplnému vytvrdnutiu.

Cementový poter sa zhotovuje ako pripojený (kontaktný) alebo oddelený (plávajúci).

Minimálna hrúbka cementového poteru by nemala byť menšia ako 50 mm, v tejto hrúbke vytvrdzuje v bežných podmienkach cca 28 dní. Po uplynutí tejto doby by mal dosiahnuť aj hodnoty vlhkosti, potrebné pre bezpečnú pokládku podlahových krytín (s každým zväčšením hrúbky cementového poteru treba počítať s dlhšou dobou pre dosiahnutie prijateľnej vlhkosti).

Rozlišovacie charakteristiky:

• špáry v ostení dverí
• delenie plochy na časti pomocou špár - veľkosť poľa max.30 m², dĺžka strany cca 6 m
• častá tvorba trhlín a vytlačovanie hmoty do špár a obvodovej zóny.

Pred pokládkou na cementový poter je nutné sa informovať o jeho hrúbke v jednotlivých miestach stavby, nerovnomerná hrúbka poteru (asto aj niekoľko cm na niektorých miestach - zaliate rôzne kanáliky pre rozvody, priepusty, poruchy základovej dosky a pod.) je veľmi častou príčinou neskorších porúch položenej podlahovej krytiny - hovoríme o skrytej vade, ale lepšou rekognoskáciou podkladu sa jej vieme vyhnúť.

Anhydritový tekutý poter - ako väzný prostriedok sa používa syntetické anhydritové pojivo, ktoré je vedľajším produktom pri výrobe kyseliny fluorovodíkovej, menej často sa použáva prírodný anhydrit. Prísady sú podobne ako u cementového poteru piesok a štrk v normovom pomere.

Anhydritové pojivo je vyslovene rýchlym väzným prostriedkom, čo však platí len pri optimálnych klimatických podmienkach. K vytvrdzovaniu dochádza kryštalizáciou. Pokiaľ je vzdušná vlhkosť príliš vysoká, nemôžu sa kryštály vytvoriť a poter zostane mäkký. K vytvrdeniu však dôjde, ak sa klimatické podmienky dodatočne vylepšia.

K dosiahnutiu dobrej tekutosti a k zníženiu nárokov na množstvo vody, teda k minimalizácii pomeru voda/pojivo sa primiešavajú rôzne špeciálne prísady, ktoré sa líšia čo do druhu a množstva podľa výrobcu. Je náročnejší na spracovanie, chyby pri jeho spracovaní sú často príčinou vád povrchu.

Rozlišovacie charakteristiky:

• veľmi hladký a tvrdý povrch
• svetlá krémová farba
• lesklý povrch
• veľké bezšparé plochy

Liaty asfaltový poter - pri jeho výrobe sa používa asfalt ako pojivo a piesok a štrk ako plnivo. Zloženie sa volí podľa receptúry, predpísanej pre konkrétne požiadavky. Asfalt sa pripraví za horúca a leje sa na stavbe pri teplote 220 - 250°C. Kladie sa obvykle ručne, v dôsledku zloženia nie je nutné utesňovanie. Asfaltové potery sú pripravené na ďalšiu pokládku ihneď po ochladení, t.j.cca po 6 hodinách.

Povrch poteru sa upravuje kremičitým pieskom, aby bol drsný a mohol byť v bežnom prípade bez ďalších opatrení stierkovaný.

Rozlišovacie charakteristiky: - tmavošedá až čierna farba a vo väčšine prípadov krupičkovitý povrch, vzniknutý zatretým kremičitým pieskom.

Magnezitový /horečnatý/ poter; xylolit - rozdiel je predovšetkým v objemovej hmotnosti, vyzretý poter do hmotnosti 1,6 kg/dm³ sa označuje ako xylolit.

Zloženie:
- horečnatý poter - kaustifikovaný oxid horečnatý, minerálne a/lebo organické prísady ako piesok, kremeň, piliny a chlorid horečnatý
- xylolit - vhodný vápenatý magnezit, roztok chloridu horečnatého, drevené piliny z mäkkého dreva, drevitá múčka s nízkym obsahom živice, azbest (je ho možné nahradiť napr. zirkónovými vláknami, ktoré sa dnes používajú ako mikroarmatúra betónu), mastenec, farbivo neorganického pôvodu, xylolitársky olej.

Tieto zložky sa v určitom pomere miešajú, doba zretia poteru a jeho konečné vytvrdnutie sú veľmi závislé na podmienkach okolitého prostredia, predovšetkým na teplote a relatívnej vlhkosti vzduchu. Oba typy poterov sú veľmi citlivé na trvalo pôsobiacu vlhkosť.

Rozlišovacie charakteristiky:

• horečnatý poter - veľmi hladký a tvrdý povrch
• lesklý, často farebný povrch
• veľké bezšparé plochy
• xylolit - svetlý drsný povrch
• drevené častice, viditeľné na povrchu

Ďalšie typy podkladov:

Samonivelačné potery - sadrové, cementové
Rýchle cementové potery
Suché / sadrokartónové, drevotrieskové / montované podlahy
Zdvojené a dutinové podlahy
Iné podlahy - drevené, dlažby, terraso, .....

3. Príprava podkladov

Pod prípravou podkladov rozumieme súbor činností, ktorých výsledkom je podklad, čo možno najlepšie pripravený pre pokládku podlahových krytín. Treba konštatovať, že v našich pomeroch je takmer vždy nutná kompletná príprava podkladov, bez ohľadu na to, či sa jedná o novostavbu alebo o sanáciu podlahy. Tieto práce predstavujú zvýšenie finančných nákladov stavby, prípadne narušenie časového harmonogramu (väčšinou na konci stavby), čo nie je väčšina investorov ochotná tolerovať. V takomto prípade by si mal každý podlahár dobre rozmyslieť, či podstúpi potencionálne riziko alebo sa zákazky vzdá a vyhne sa veľkým finančným škodám, ako dôsledku nekvalitne pripraveného podkladu.

Posúdenie existujúceho podkladu
Je veľmi dôležité pre zvolenie správnych pracovných postupov a materiálov. Čo je potrebné v prvom rade posudzovať:

• väčšie nerovnosti podkladu
• praskliny a dilatácie v podklade
• zvýšenú zvyšková objemová vlhkosť v podklade
• nedostatočnú pevnosť podkladu
• poréznosť, savosť podkladu
• znečistenie podkladu napr. olejom, voskom, lakmi, farbami, zvyškami lepidiel...
• chybné výšky podkladu vo vzťahu k ostatným konštrukčným prvkom
• nevhodnú teplotu podkladu
• zle zrealizované potery a ich vrchné - vyplavené vrstvy
• zlá klíma v objekte - nevyhovujúca teplota a relatívna vlhkosť; prievan a pod.
• nedostatočné informácie o podlahovom vykurovaní, chýbajúci protokol
• nedostatočné informácie o hrúbkach poteru v jednotlivých častiach objektu

Prebrúsenie podkladu, odstránenie nekvalitných miest v potere a znečistených miest
Pred posudzovaním kvality poteru doporučujeme poter vždy prebrúsiť tanierovou rotačnou brúskou s použitím brúsneho papiera alebo kotúča so zrnitosťou 16 alebo 24. Brúsením sa odstránia z povrchu poteru mäkké labilné zóny (sadrové vrstvy, cementové vyplaveniny) alebo tenké a tvrdé škrupiny. Veľmi často býva popraskaný, málo pevný alebo ináč poškodený poter vyspravený tenkou vrstvou cementového materiálu (býva to napríklad lepidlo na dlažbu a obklad), ktorá vytvára na prvý pohľad zdanie kvalitného a pevného podkladu. Preklepanie ťažším kovovým predmetom (kladivom) väčšinou odhalí duté miesta a následné prebrúsenie ukáže skutočnú kvalitu podkladu. Pokiaľ je podklad znečistený farbami, olejmi zvyškami lepidla a podobnými materiálmi, ktoré nejdú odbrúsiť, je nutné ho odstrániť a nahradiť novým. Rôzne chemické odstraňovače majú väčšinou len čiastočnú účinnosť, čo sa takmer vždy neskôr prejaví negatívne. Menej prídržné zvyšky lepidiel možno odstrániť ručnou oceľovou škrabkou.

Trhliny a praskliny
Trhliny a praskliny v potere ovplyvňujú v značnej miere bezvadnú funkciu podkladu, predovšetkým u plávajúceho poteru. Vznikajú vo forme divokých trhlín v dôsledku normálnych zmršťovacích procesov v priebehu hydratácie. Tiež môžu vznikať v dôsledku sadania stavebnej konštrukcie, či pôsobením tepla alebo mechanického zaťaženia.
Všetky trhliny a praskliny musia byť odborne uzavreté, aby mohol poter znovu plniť funkciu monolitickej dosky, roznášajúcej napätie.
Praskliny je nutné najprv rozšíriť a vyčistiť. Hrubšie praskliny sa prerežú priečnymi drážkami, do ktorých sa vkladajú oceľové kotviace spony. Potom sa praskliny zalejú dobre zatekajúcim dvojzložkovým epoxidom, pričom väčšie praskliny sa vypĺňajú epoxidom, zmiešaným s kremičitým pieskom. Na záver všetko posypeme kremičitým pieskom, aby sa vytvoril dobre prídržný podklad. Po vytvrdnutí treba prebytočný piesok pozametať.
Podobne postupujeme aj v prípade, keď sú v potere priznané dilatácie, ktoré zabraňujú vzniku divokých trhlín, alebo ich vznik minimalizujú.

Vyspravenie väčších nerovností
Tieto nerovnosti vznikajú napríklad odstránením nekvalitných miest v potere, pri zasekávaní rôznych kanálikov pre vedenia, patria sem aj vyšľapané schodišťové stupne a podobne.

Väčšie nerovnosti podkladu je potrebné vopred vyspraviť, napríklad rýchlotuhnúcimi vysprávkovými cementmi alebo plastmaltou. Podcenenie tejto činnosti môže mať za následok, že pri nanesení samonivelizačnej stierky rôznej hrúbky dôjde k jej nerovnomernému vyzrievaniu a rôznym napätiam pri vyzrievaní, v dôsledku čoho dochádza často k lokálnym deformáciám podlahovej krytiny.

Napúšťanie (základovanie)
Úlohou napúšťania je zlepšiť vlastnosti povrchu podkladu alebo mu niektoré vlastnosti dodať. Ide hlavne o:

• zlepšenie prídržnosti ďalšej vrstvy
• zmenšenie savosti
• zabránenie príliš rýchlemu odvádzaniu zámesovej vody z mált
• zabránenie vystupovaniu vzduchových bublín z podkladu do stierkovej vrstvy
• zlepšenie roztekavosti stierkových hmôt
• ochranu podkladov pred vlhkosťou zo stierkových hmôt
• spevnenie vrchnej časti podkladu
• viazanie prachu na povrchu

Treba však povedať, že napúšťanie neslúži na sanáciu nekvalitných poterov, tie treba podľa možnosti odstrániť a nahradiť novými. Bežne používané napúšťadlá sú preto vhodné len na dobré potery, zbavené nečistôt.

U savých podkladov (minerálne potery, drevotrieska, drevo) slúži napúšťanie predovšetkým k zabráneniu vzájomného škodlivého pôsobenia medzi podkladom a nanášanou stierkovou vrstvou. Nesavé podklady / vakuovaný betón, liaty asfalt, keramika, teraso, kameň / majú často protiadhézny povrch. Preto je v tomto prípade hlavnou úlohou napúšťania vytvorenie adhézneho mostíka, teda zlepšenie prídržnosti medzi podkladom a nasledujúcou vrstvou,.

Všetky napúšťadla sa na podklad nanášajú v tekutej forme. Podľa toho, či tento nános účinnej zložky prenikne hlbšie do pórov a kapilár savého podkladu, alebo či ostane ležať vo vrstve na povrchu sa napúšťadlá delia na:

• hĺbkové napúšťadlá (penetrátory)
• filmotvorné napúšťadlá

Dnes sú napúšťadlá v prevažnej väčšine vodou riediteľné disperzie, menej sa používajú rozpúšťadlové nátery. Na napúšťanie slabších podkladov a tiež k uzavretiu zvýšenej vlhkosti v podkladnej vrstve sa používajú napúšťadlá na báze 2-zložkových epoxidových živíc. Veľmi dôležité je zvolené napúšťadlo nechať vyschnúť po dobu, stanovenú výrobcom.

Stierkovanie, vyrovnávanie, nivelizácia
Uvedenými činnosťami sa dosahujú nasledovné výsledky:

• rovinnosť podkladu
• hladkosť podkladu a uzavretie pórov, čím sa zníži spotreba lepidiel
• savosť podkladu, potrebná pre rýchlejšie naťahovanie disperzných lepidiel
• zvýšenie pevnosti podkladu podľa definovaných požiadaviek

Účelom je, aby sa nanášaná hmota pevne spojila s podkladom, nepraskala a bola dostatočne odolná proti tlaku. Jednotlivé výrobky sa líšia jednak hrúbkou nanášanej vrstvy, dobou schnutia, ale hlavne fyzikálnymi parametrami, z ktorých je najdôležitejším pevnosť v tlaku. Pri výbere je treba brať do úvahy hrúbku vyrovnávajúcej vrstvy, zvolený typ podlahovej krytiny a uvažovanú prevádzkovú záťaž.

Stierkovanie — nanášaná vrstva má hrúbku do 3 mm, ktorá je väčšinou minimálne nutná pre vyhladenie podkladu. Pre tento účel sa používajú veľmi jemnozrnné samorozlievacie stierkové hmoty.

Vyrovnávanie - nanáša sa vrstva 0 - 8 mm. Používajú sa jemnozrnné samorozlievacie stierky, ktoré vyzrievajú s veľmi malým napätím.

Nivelizovanie - vyrovnávacie práce v rozsahu 0 - 50 mm. Používajú sa jemnozrnné samorozlievacie hmoty, vyzrievajúce bez napätia.

Bežne dostupné hmoty vyzrievajú pri hrúbkach do 5 mm 12 - 24 hodín, túto dobu však výrazne ovplyvňujú také faktory, ako sú nízka teplota, vysoká vlhkosť vzduchu a väčšie hrúbky vrstiev. Keďže väčšina hmôt je dodávaná v práškovej forme, je veľmi dôležité dodržiavanie správneho dávkovania zámesovej vody. Pre zlepšenie povrchu a rozlivu je potrebné používať po nanesení stierky odvzdušňovací ihlový valček a pre pohyb po stierkovanej ploche obuv s hrotmi. Podklad nie je vhodné stierkovať príliš dlhú dobu dopredu, termín je vhodné zvoliť tak, aby po vyzretí vrstvy bola čo najskôr položená podlahovina.

Špeciálne hmoty, vystužené vláknom sa používajú pre drevené podklady, do rýchloschnúcich stierok sa pridávajú rôzne urýchlovače a disperzie, niektoré stierkové hmoty sú vhodné aj do exteriéru.

Po vytvrdnutí doporučujeme vždy stierku prebrúsiť tanierovou brúskou s kotúčom o zrnitosti 40, čím dosiahneme odstránenie možných drobných nerovností (hrudky z použitej stierky, prachové častice prípadne čiastočky napadané do čerstvej stierkovej hmoty zo stien a stropu), ktoré vedia pokaziť konečný estetický dojem, hlavne pri pokládke PVC krytín, linolea a korku.

Pri hrúbkach nad 4 mm je nutné použiť obvodové dilatačné pásky u stien, stĺpov, a v miestach predpokladaných koncentrácií napätí.

4. Požiadavky na podklad

Rovinnosť
Odchýlky rovinnosti podkladných vrstiev sa merajú klinovým meradlom na odmernej late dĺžky 2m. Pre lepené a voľne kladené PVC/CV krytiny, gumu, korok, textilné krytiny, mozaikové parkety, pri prevádzaní liatych podláh zo syntetických živíc a pri kladení hotových parketových dielov a laminátov je prípustná odchýlka v rovinnosti podľa ČSN 74 45 05 stanovená na 2mm/2m, pre kladenie vlysov je to 4mm/2m.

Skúšanie rovinnosti

• meracia lata nesmie byť položená naplocho
• stanoviť si meraciu líniu, pozdĺž ktorej sa bude lata presúvať, výsledky meraní sa zapíšu do tabuľky

Pevnosť povrchovej vrstvy
Veľmi často sa stáva, že podlahár kontroluje povrch podkladnej vrstvy len opticky a nie pomocou doporučených skúšok. To vedie často k dodatočným problémom, keď dochádza po položení krytiny k jej odtrhnutiu spolu s vyrovnávacou stierkou a vrchnou vrstvou podkladového poteru.
Jednoduchým spôsobom je kontrola povrchu pomocou vrypovej skúšky, pri ktorej sa do podkladu vyryjú rovnobežné čiary pod uhlom 40 - 60 o. Ak v miestach, kde sa vrypy spájajú, dochádza vo väčšej miere k vylamovaniu poteru, je nutné povrchovú vrstvu odstrániť.
Duté miesta v potere je tiež možné zistiť preklepaním povrchu tvrdým predmetom, napr. kladivom.

Vlhkosť
Zásadný význam (a veľmi často realizátorom aj investorom podceňovaný) má vlhkosť podkladu. Zvýšená vlhkosť v podklade má za následok v prvom rade nedostatočné spojenie s následnými podlahovými vrstvami, neskôr sa prejavuje napríklad bublinami, deformáciou drevených krytín a podobne. Z tohto dôvodu patrí k povinnostiam každého podlahára pred pokládkou túto vlhkosť zmerať a s výsledkami oboznámiť stranu investora alebo vyššieho dodávateľa.

Najčastejšie používané metódy merania vlhkosti:

• gravimetrická analýza
• karbidová metóda
• meranie pomocou rôznych príložných vlhkomerov, založených hlavne na meraní elektrickej vodivosti

Gravimetrická analýza - je skúškou najpresnejšou. Je založená na vážení hmotnosti odobratej vzorky z podkladu, ktorá sa porovnáva s hmotnosťou po sušení pri 105° C. Stanoví sa tak množstvo fyzikálne viazanej vody, ktoré sa udáva v tzv. hmotnostných percentách. Pre podlahára na stavbe však táto metoda nie je dosť pohotová. Preto sa najčastejšie používa karbidová metóda zisťovania zvyškovej vlhkosti pomocou CM prístroja. Výsledkom tejto metódy sú tzv. percentá CM, ktoré však nie sú totožné s hmotnostnými percentami. Empiricky bol stanovený približný prepočet:

Percentá CM + 1,8 = Percentá hmotnostné

Ručné príložné vlhkomery slúžia väčšinou na orientačné meranie vlhkosti, keďže sú rýchle, je možné v krátkom čase spraviť množstvo meraní, ktoré nám pomôžu stanoviť miesta so zväčšenou vlhkosťou, kde je potom možné previesť meranie pomocou CM prístroja.

Najpresnejšie elektrické meracie prístroje sú prístroje GANN.

Najčastejšie uvádzaný hraničný objem vlhkosti v podklade:

• cementový poter 2,0 CM%
• vykurovaný cementový poter 1,8 CM%
• anhydritový poter 0,5 CM%
• vykurovaný anhydritový poter 0,3 CM%
• magnéziový poter 3 - 12 CM%

Teplota podkladu
Meranie sa prevádza rôznymi typmi príložných teplomerov. Teplota podkladu by nemala byť pri pokládke krytín nižšia ako 10o C, presnejšie údaje o teplotách potrebných pre pokládku jednotlivých typov krytín však treba konzultovať s výrobcami.

5. Doporučená výbava pre prípravu podkladu

Brúsenie, čistenie - tanierová elektrická brúska s výkonom minimálne 1500 W, príslušné brusivo zrnitosti 16 alebo 24 a 40, vhodný vysávač, oceľová škrabka

Oprava trhlín - rozbrusovačka, oceľové svorky

Napúšťanie - molitanový valček

Stierkovanie - ručné elektrické miešadlo, vhodná nádoba, odmerná nádoba, plochá stierka s vymeniteľnými zubovými lištami alebo oceľové hladítko, obuv s hrotmi, odvzdušňovací valček

Meranie rovinnosti - 2-metrová meracia lata s vodováhou, merací klinok

Meranie tvrdosti - prístroj na vrypovú skúšku

Meranie vlhkosti podkladu - príložný elektrický vlhkomer, CM prístroj

Meranie teploty podkladu - príložný teplomer